Hoci kresťansky motivované násilie nie je ani v modernej dobe nezvyčajné (od organizovaného násilia napr. Ku-Klux-Klanu až po dnešné útoky na interupčné kliniky, či členov LGBTQI+ komunity), väčšina verejnosti si zrejme pojmy ako “svätá vojna” dnes spája skôr s islamizmom. V kresťanskom kontexte potom najmä so stredovekom a križiackymi vojnami. Priamo za hranicami Európy pritom vo februári 2022 eskaloval konflikt, v ktorom agresor čoraz častejšie využíva kresťanský naratív na ospravedlnenie agresie voči inému národu, navyše s priamou podorou najvyššej autority jedného z kresťanských pravoslávnych patriarchátov. Je možné tvrdiť, že Rusko dnes vedie “svätú vojnu”? 
Už pred začiatkom priamej invázie na Ukrajinu, no najmä po anexií Krymu v roku 2014, sme mali možnosť sledovať vyjadrenia ruských štátnych predstaviteľov a ideológov z ktorých bolo zrejmé, že kresťanstvo zohráva dôležitú úlohu v aktuálnej ruskej štátnej ideológií. Hlava štátu, Vladimír Putin, niekoľkokrát verejne citoval ruského klerofašistického filozofa Ivana Iľjina, ktorého hrob dal v roku 2005 preniesť späť do Moskvy. V roku 2020 bola v Moskve otvorená Katedrála vzkriesenia Krista, známa aj ako Hlavná katedrála ruských ozbrojených síl, obsahujúca ikonografickú syntézu sovietskeho militarizmu a pravoslávia. A ruské pravoslávie je tiež integrálnou súčasťou koncepcie Eurázie.
Tento kresťanský naratív však v súčastnej ruskej propagande naberá čoraz viac na sile. Od denacifikácie, ochrany rusky hovoriacej menšiny, či ohrozenia zo strany NATO, sa presúvame do sfér boja proti zdrogovaným satanistom, LGBTQI+ “ideológií”, ci eschatologickému boju svätého Ruska proti západu podporovanému Satanom. A to nie zo strany ruských teologických špičiek, ale aj zo strany vrcholových predstaviteľov ruskej politickej scény, kedysi považovaných za liberálnych modernizátorov. 

Vo svojej prednáške sa budem venovať úlohe kresťanstva v modernej ruskej propagande ako aj vplyvu na ideológiu vrcholných ruských štátnych predstaviteľov. Pozriem sa na to, ako sa ruský vojenský naratív vyvíjal (a stále vyvíja) smerom ku akcentovaniu kresťanských eschatologických motívov. Zameriam sa tiež na vzťah ruskej pravoslávnej cirkvi a štátu a otázku: Čo si tieto dve strany vedia navzájom ponúknuť z hľadiska ideológie a vplyvu na chod štátu. Napokon sa pokúsim tiež načrtnúť širšu tému vzťahu kresťanstva a násilia a najmä argumenty používané nábožensky motivovanými propagandistami a obhajcami vojenskej intervencie na Ukrajine.

 

Lukáš Jánoš vyštudoval religionistiku na Univerzite Komenského v Bratislave so zamerním na kresťanstvo. Vo svojej bakalárskej práci sa venoval spoločensko-náboženskému kontextu vzniku Lateránskych zmlúv a vzťahu novovzniknutého Vatikánu a Mussoliniho režimu. V diplomovej práci sa venoval eschatologickým motívom v kresťanskej renesančnej ikonografií a jej využívaniu v ideových sporoch medzi katolicizmom a protestantizmom.
Okrem svojej civilnej práce je jednou z hlavných tvárí dokumentárnej série Investigátori, odvysielanej v rámci Slovenskej Republiky na jeseň 2022. Verzia pre Českú televíziu je aktuálne v príprave s plánovaným vysielaním začiatkom roka 2023.
Dokumentárna séria sa venuje ezoterickým a parapsychologickým fenoménom a ich experimentálnemu overovaniu. Séria sa venuje tiež kritickému mysleniu a vedeckému skepticizmu, v súčastnosti spolupracuje tiež s českou Paranormálnou výzvou, menovite s Jakubom Kroulikom a Claire Klingenberg.