O snoch, geomagnetickom poli a štatistike

Predstavte si tínedžera, ktorý si roky do denníka zaznamenáva svoje sny. A potom sa stane psychológom a povie si, že to, čo sa mu snívalo, nemôže byť náhoda. A začne hľadať štatistické súvislosti...

Mávate občas zvláštne, bizarné sny? Vraj za to môže pokojné geomagnetické pole. Aspoň tak to v článku, ktorý je pripravený na vydanie v časopise Medical Hypotheses, tvrdí psychológ Darren Lipnicki, bývalý pracovník berlínskeho Zentrum für Weltraummedizin - Centrum pre medicínu vo vesmíre. (Doslovný preklad Centrum pre vesmírnu medicínu vedie k predstave medziplanetárnej vedecko-medicínskej globalizácie :-) - a to už by sme sa ocitli vo sfére pôsobenia „vrajakademika“ a podvodníka bez bázne a hanby, Alberta Ignatenka, autora knihy Schola Vitae, ktorá je ťažko prekonateľným dôkazom, že papier znesie naozaj všetko.)

Lipnicki sa ešte ako tínedžer v roku 1990 rozhodol zaznamenávať si podrobne svoje sny. Počas siedmich rokov takto nazhromaždil 2 387 záznamov. „Vždy som ich chcel podrobiť výskumu“ vysvetľuje svoje pohnútky sa k týmto poznámkam po desaťročí vrátiť. Motivovali ho štúdie, ktoré vraj odhalili súvislosť medzi geomagnetickou aktivitou a zvýšenou produkciou melatonínu, hormónu ktorý sa spolupodieľa na regulácii denného (cirkadiálneho) biorytmu živočíchov.

A tak svoje zápisky oznámkoval päťstupňovým hodnotením nie podľa literárnej úrovne, ale podľa miery bizarnosti. Jednotku si vyslúžili tie najreálnejšie sny – napríklad, že si robí za stolom domácu úlohu z matematiky, či fyziky. Päťku zas tie najabsurdnejšie, napríklad: "Prechádzal som sa po neznámom brehu s opicou, ktorá rozprávala po anglicky a ženou, ktorá sa odrazu zmenšila na veľkosť bábiky. A potom som sa ocitol doma."

Celý článek najdete zde.